Diane Arbus verzus Michal Chelbin
Jedným z prvých dôležitých rozdielov medzi Michal Chelbin a Diane Arbus je časový kontext, do ktorého ich tvorba zapadá. Chelbin ako fotografka súčasníčka, svojou portrétnou tvorbou zo série BW1 a BW2 konfrontuje tvorbu uznávanej americkej fotografky Diane Arbus z medzivojnovej a povojnovej scény, ktorá sa okrem iného preslávila portrétmi ľudí nachádzajúcich sa mimo tzv „mainstreamu“. Zameriavala sa na veci neobvyklé, vymykajúce sa bežným konvenciám a spoločenskej tradícii. Zaujímala sa o ľudí rôznych menšín, rôzneho fyzického či psychyckého hendikepu.
V tejto krátkej eseji by som sa chcel bližšie pozrieť na dve fotografie Chelbin zo série Strangley familiar a dve už ikonické fotografie Arbus. Vybral som fotografie, ktoré sú po formálnej stránke podobné avšak dostatočne rozdielne v možnej interpretácii. Prvou dvojicou, na ktorú sa zameriam, je súčasná fotografia „An orphan boy“ od Chelbin a „Child with toy hand grenade in Central Park“ od Arbus z roku 1962.
Obe fotografie majú podobný koncept a to potrét mladého chlapca fotografovaného pri hre resp. pri určitej voľnočasovej aktivite. Tu sa objavujú prvé výrazné rozdiely v čítani jednotlivých fotografií. Zatiaľčo chlapec u Chelbin pôsobí kľudným až jemne pasívnym dojmom, u Arbus je chlapec v nezvyčajne vyhrotenej póze, pripomínajúc maniaka alebo mladého atentátnika, kedže v kŕčovite zovrenej ruke drží repliku ručného granátu. Jeho gesto je pre mladého chlapca až príliš emotívne, čím však fotografia rozhodne získava na vizuálnej atraktivite. Gesto chlapca s granátom má však význam aj v širšom dobovom kontexte, a to odrážanie pocitov z prichádzajúcej vojny vo Vietname, do ktorej boli zapojení najmä mladí americkí muži. Po technickej stránke sú obe fotografie podobné, so stredovou kompozíciou aj keď u Chelbin riešenou viditeľne pokojnejšie a precíznejšie, čo sa odráža aj na celkovom čítaní jej scény. Arbusovej chlapec je z hladiska kompozície prekrývaný rušivou postavou v pozadí, ktorej však prítomnosť spolu s postavami v pravej časti obrazu posilňuje autentickosť celého momentu. U Chelbin by na druhej strane mohlo kľudne ísť o inscenáciu, kedže chlapec uprene sleduje konanie fotografky pričom pôsobí estetizovaným dojmom. Z hľadiska kompozície línii a vplyvom kontrastu prírodnych materiálov s chladnou železnou konštrukciou diagonálne pretínajúcou celý obraz, fotografia Chelbin nepriamo alebo úmyslene odráža skúsenosť resp. postavenie chlapca – siroty v spoločnosti. Je to však len jedna z možných interpretácii, ktorá sa po zvážení formálnych a obsahových stránok ponúka. Obe fotografie obsahujú sociálny rozmer, keď zachytávajú ľudí vyrovnávajúcich sa so svojím postavením v spoločnosti, kde sa nachádzajú. Na fotografii Arbus môže ísť len o vydarenú momentku z hry, no gesto a póza, v ktorej je chlapec zachytený môže odrážať skutočné pocity spoločnosti z otvoreného vojnového konfilktu, ktorému sa nakoniec US nevyhlo. Gestom chlapca napokon chtiac-nechtiac vytvorila metaforu smrti a zúfalstva odohrávajúcom sa tisíce kilometrov od zraku domácich obyvateľov US.
Druhou dvojicou fotografií sú „Janna and Alona“ od Chelbin a „Identical Twins“ od Arbus.
Obe fotografie zobrazujú dve postavy, ktoré zaujali takmer identickú pózu. U Arbus ide o dvojičky, ktoré sa odlišujú len minimálne a to v geste tváre jednej zo sestier a jemným zovretím jej ruky. Obe sestry sú nám vystavené na hodnotenie a vzájomné porovnanie. Pozorovať ich je skoro ako hra „hľadaj 7 rozdielov“. Práve ich priamy pohľad nás núti hľadať rozdiely, akoby sa tam skrývalo niečo nepostrehnuteľné. Vzniká tak dialóg, ktorý prebieha v hlave diváka snažiaceho zaradiť sa, kde je jeho miesto v tomto rozhovore. U Chelbin tak ako aj u Arbus, je to práve pohľad dievčat, ktorý najviac ovplyvňuje čítanie ich fotografií. Samotná Chelbin to opisuje:“Moje obrazy sa týkajú univerzálnych tém: rodinné problémy, pojem normálnosti, všetky nevyhnutné starosi puberty, túžba po sláve. Príklad tohto sú adolescentné dievčatá, ktoré fotografujem. Veľa z nich je na prahu sexuálnej dospelosti. Sú práve v tomto komplikovanom veku, medzi nevinnosťou a skúsenosťou, zatiaľ čo ich telá môžu byť ešte detské, ich pohľad niekedy naznačuje opačne.“ (www.michalchelbin.com) A je to práve tento pohľad, čo robí z fotografie Chelbin silné svedectvo. Dievčatá na fotografií sú príťažlivé a zároveň tajomé. Pohľadom priťahujú diváka, no zároveň ho nútia cítiť sa previnilo za hádam až príliš odvážne myšlienky.
Chelbin aj Arbus vytvorili charakterové portréty dievčat, ktoré sa nachádzajú na prahu uvedomovania si vlastnej identity. Obe fotografky komponujú svoje subjekty na stred scény, avšak v prípade Chelbin ide o scénu, do ktorej postavy pasujú, nachádzajú sa akoby v takzvanej svojej komfortnej zóne. U Arbus ide naopak práve o prostredie, v ktorom sa dievčatá bežne nenachádzajú. Arbus išlo o sústredenie pozornosti len na dievčatá, zatiaľčo Chelbin sa snažila portrétované osoby zasadiť do priestoru, čím vytvorila ďaľší vzťah, ktorý divákovi ponúka väčšie množstvo vodítok pre interpretáciu obrazu.
Referencie
Fotografie:
http://www.michalchelbin.com/
http://en.wikipedia.org/wiki/Identical_Twins,_Roselle,_New_Jersey,_1967
http://en.wikipedia.org/wiki/Child_with_Toy_Hand_Grenade_in_Central_Park